Pupka

Pomôžte mi, prosím! Sú to už tri mesiace a ja žijem ďalej, ale nechcem, len čas ma neúprosne posúva dopredu a pritom moje srdce ostalo zaseknuté v bolesti. Až dnes ma chytila obrovská panika, keď som si uvedomila, že neviem čo bude ďalej so školou. Úplne na ňu kašlem, nechodím na predmety, neučím sa, na hodinách len sedím a rehocem sa so spolužiačkou. Ja proste už nedokážem nič brať vážne. Je mi jedno, že si všetci myslia, že sa správam nezodpovedne a hlúpo voči škole, a svojej budúcnosti. Nechcite odo mňa, aby som teraz niečo brala vážne. Chodím medzi ľudí, baviť sa a piť, a možno pomaly prichádzam na tie často opakované slová známych, ktorí si prežili to isté....uvidíš aké je to super byť slobodná po toľkých rokov. Páči sa mi pozornosť mužov, no to všetko by som zamenila za vrátenú lásku od neho. Mám teraz také čarovné tlačítko, ktoré môžem stlačiť hocikedy a hocikde, a začnem plakať. Stačí mi len spomenúť si na ňho. Keď som mu dávala svoju fotku, napísala som mu tam "vždy ťa budem ľúbiť" a len teraz keď si všímam, že sa chlapcom páčim si uvedomujem, aký jedinečný vzťah a puto sme mali medzi sebou. Môže sa mi páčiť iný a môžem si s ním aj rozumieť, nikdy nepocítim to, čo som cítila, keď som bola s ním. Zapáčil sa mi jeden chlapec. Ale čím viac som s ním, tým viac si uvedomujem, že sa mi páči len z akéhosi nepochopiteľného trucu. Je totálny opak môjho bývalého, ale aj v tých najmenších drobnostiach, preto je toto hlavný dôvod, prečo sa mi páči, asi. Lebo za normálnych okolností by som sa na takého chlapca ani nepozrela. A vlastne sa sama nechápem, načo je to dobré, že sa mi páči, možno len preto aby som mala kde utekať v myšlienkach od bolesti. Ani to mi však nepomáha, dokonca som dvakrát viac zmätená. A naozaj stále, každú každučkú noc plačem a vnútri kričím, berie ma šialenstvo. Z tohto sa nevyliečim. Večne poznačená, len tak prežívam, chcem rozbíjať veci, chcem aby ma niekto držal...držal tak silno, až kým by som nevybuchla a nedala to zo seba všetko von. Najviac chcem, aby sa ozval. Aby sa už netváril, že neexistujem. Chcem vidieť jeho rodinu. Chýba mi starý život. On sa mi už však nikdy neozve. :(