Pupka

Tento príbeh sa začína v jednom malom bare, kde sedávali traja najlepší kamaráti a jedného dňa sa ocitli v slepej uličke svojich životov. Cítili, že potrebujú zmenu, že musia so svojimi životmi niečo urobiť, pretože sa necítia byť skutočne šťastní. Baďa, Martin a Maňa boli od malička kamaráti, takže sa dokonale poznali a navzájom poznali svoje tajné sny. Martin chcel byť slávny gitarista, Maňa chcela byť uznávanou novinárkou a Baďa vždy snívala o hereckej kariére. Napriek tomu sa ani jeden nevenoval tomu, po čom naozaj túžil a hoci si nežili zle, stále mali pocit, že im niečo chýba, že svoje životy nežijú tak, ako by chceli. V ten večer v bare sa rozprávali o svojich problémoch, hľadali spôsoby ako sa ich zbaviť a zaspomínali si na staré dobré časy, keď si v jeden večer sľubovali, že si budú život skutočne užívať a nebudú sa trápiť nad problémami bežných ľudí. „ Budeme objavovať stále nové veci, spoznávať nové kultúry, skúšať tradície iných krajín a nikdy nič nezavrhneme, kým to najprv nespoznáme,“ týmito slovami to kedysi Martin zapečatil. Boli to prekrásne časy, keď boli mladí, neskúsení a mysleli si, že svet im leží pri nohách. Badi to však nedalo, pretože vždy chcela cestovať a objavovať veci doteraz pre ňu nepoznané. Začali teda špekulovať, ako by si mohli splniť svoj dávny sľub a vymýšľali až do skorého rána. A po dlhej debate, v ktorej sa k tomu odhodlávali, konečne našli odvahu uskutočniť svoj plán. O týždeň neskôr sa všetci stretli na letisku. Nič neplánovali, ale vedeli kam chcú ísť. Rozhodli sa začať dovolenkou na Kube. Možno len na pár dní, aby videli, či ich takýto život bude napĺňať, či dokážu žiť ďaleko od svojich domovov. A naozaj si tých pár dní užívali. Ochutnali tam všetky ich tradičné jedlá, navštívili svetoznáme kubánske kluby, kde si zatancovali latinsko-americké tance, ktoré sa potajomky doma učili a pri západe slnka si na pláži popíjali drinky a fajčili kubánske cigary. Zdalo sa, že svet nemôže byť krajší. A takto to všetko začalo. Nechali svoje staré životy a začali konečne žiť po svojom. Zistili, že takýto život je fajn. Na pár dní navštívili Taliansko, aby sa uistili, či je pravda, že pravá talianská pizza chutí dokonale. Bola to pravda. Vychutnávali si jedlo ako praví Taliani, prispôsobili sa dokonale ich tradíciám a životu. Našli si tam nových priateľov, ktorí ich hneď prijali do svojej rodiny. Boli aj v Amerike vyskúšať si „americký život“, v Londýne a Paríži. Ich životy sa naplnili pocitom šťastia a cestovanie ešte viac utužilo ich priateľstvo. Vedeli, že teraz sú skutočne šťastní. Keď však už mal prísť čas vrátiť sa domov, ich zlé pocity sa im vracali. Stres, hnev a smútok, od ktorých utekali im boli zase v pätách. Zrekapitulovali si celú svoju cestu a boli si istí, že tento polrok pohody nebolo len krátke obdobie v ich životoch. Vedeli, že nechcú odísť domov. Stále spomínali na Taliansko, ako sa dokázali uvoľniť a po čase dokonale zapadnúť k Talianom, akoby tam patrili. Tam im bolo najlepšie. Ostávala tu len otázka, či dokážu zabudnúť na svoj starý život už na stálo. Ich talianskí priatelia ich nemuseli dlho prehovárať, aby ostali. Taliansko im ponúklo to, čo skutočne hľadali a svoje životy žijú naplno a vychutnávajú si každú minútu. Dokonca si každý z nich začal plniť svoj tajný sen. Martin hrá na gitare skoro ako profík, Maňa je novinárkou od kosti a Baďa už začala hrať v menších filmových dielach. A tak to všetko končí.